Park a kaštiel v Turčianskej Štiavničke

Invadujúce druhy drevín v parku Invázie a invázne správanie sa nepôvodných druhov , ich prenikanie do prirodzených biotopov a pôvodných spoločenstiev spôsobuje ekologické, ekonomické aj spoločenské zmeny ( ELIÁŠ, 1998 ). Výskum invadujúcich druhov na Slovensku pokročil tak , že sa vytipovali tie cudzie druhy , ktoré sa správajú invázne , nachádzajú sa v expanzívnej fáze invázie , rozširujú počet lokalít na celom území Slovenska prenikajú do pôvodných stanovíšť a spoločenstiev ( ELIÁŠ , 1998 ). Z inváznych druhov drevín , ktoré sa zároveň nachádzajú aj v inventári parku v Turčianskej Štiavničke by som upozornila na: pajaseň žliazkatý – Ailanthus altissima , javorovec jaseňolistý – Acer negundo , javor cukrový – Acer saccharinum . Pajaseň žliazkatý – Ailanthus altissima. Pôvodne je rozšírený vo východnej Ázii . Do Európy bol zavedený v roku 1751 . Je to svetlomilná drevina , nenáročná na obsah živín v pôde , dáva prednosť ľahším pôdam v teplejších oblastiach . Patrí medzi najrozšírenejšie introdukované dreviny . Je charakteristický vynikajúcimi reprodukčnými vlastnosťami ( generatívna aj vegetatívna reprodukcia ) . Veľmi rýchlo sa rozširuje na opustených plochách , osídľuje aj štrbiny pod múrmi a plotmi . Je vysoko rezistentný voči emisiam , čo by sa dalo pozitívne využiť v silne zaťažených priemyselných oblastiach . Výskyt pajaseňa žliazkatého v parku v Turčianskej Štiavničke je obmedzený na niekoľko exemplárov vysadených UK v Bratislave , v rokoch 1958 – 1972 .Samovoľné agresívne rozširovanie tohto druhu som nezaznamenala , pravdepodobne preto , že je citlivý na nízke teploty a v jarnom období býva poškodzovaný skorými jarnými mrazíkmi . Javorovec jaseňolistý – Acer negundo . Pôvodne je rozšírený na severoamerickom kontinente kde má najrozsiahlejší areál so všetkých tamojších listnatých drevín . Do Európy bol zavedený v roku 1688 . Je to polotôňomilná až svetlomilná drevina nenáročná na obsah živín v pôde , odolná voči mrazom a nepriaznivým vplyvom mestského prostredia . Na vlhkých stanovištiach splanieva . Do parku v Turčianskej Štiavničke bol vysadený Jeršovom V roku 1962 . Produkuje veľké množstvo krídlatých dvojnažiek , ktoré sa samovoľne rozširujú do okolia a v budúcnosti ( ak bude park aj naďalej zanedbávaný ) by sa mohol stať nepríjemným splaneným druhom . Javor cukrový – Acer saccharinum . Pôvodne je rozšírený vo východnej časti severoamerického kontinentu . Do Európy bol zavedený v roku 1725 . Je to polotôňomilná drevina , pomerne dobre znáša mestské prostredie . Do parku v Turčianskej Štiavničke bol vysadený Révayovcami v 19. storočí. Spolu s ostatnými javormi býva každoročne napádaný hubami z rodu Rhytisma ( R. acerinum ) , ktorá spôsobuje na listoch bledé , neskôr vypuklé černejúce škvrny , v dôsledku čoho dochádza u týchto druhov k predčasnému opadu listov .