Kiná v Martine – Filmy a program

Jún 1967. Významná ľavicová novinárka Ulrike Meinhofová je šokovaná správami o krvavej demonštrácii v Berlíne, pri ktorej policajt zastrelil nevinného študenta. Keď si Meinhofová uvedomí, že jej manželstvo sa rúca, vezme svoje dve deti a odsťahuje sa s nimi do Berlína. Tu sa začne aktívne angažovať v protivládnom, protikapitalistickom študentskom hnutí. Stále viac si uvedomuje, že iba samotným informovaním o prebiehajúcich neprávostiach nedocieli žiadne zmeny. Veľmi na ňu zapôsobí čin Gudrun Ensslinovej a jej priateľa Andreasa Baadera, ktorí na protest proti vietnamskej vojne zapália obchodný dom. Baadera zatknú, a Meinhofová, ktorá podporuje jeho oslobodenie, preruší všetky väzby s doterajším životom a dokonca opustí svoje deti.
S Baaderom a Ensslinovou založí Odbojovú červenú armádu RAF (Red Army Fraction), ktorej cieľom je viesť ozbrojený odboj proti politickému status quo v krajine.
Po vojenskom výcviku v tábore teroristickej skupiny El Fatah v Jordánsku začnú vykrádať banky a uskutočnia niekoľko násilných a smrtiacich útokov. Počet mŕtvych rýchlo narastá a spoločnosť začne skupinu hystericky prenasledovať. Šéf nemeckej federálnej polície Horst Herold proti RAF zostaví mimoriadne silnú policajnú obranu. V roku 1972 úspešne zadrží všetkých vodcov a i ďalších členov skupiny. Napriek tomu, že vodcovia RAF sú uväznení, politická sila hnutia prudko rastie. Do RAF vstupujú noví členovia, vrátane Petry Schelmovej a Brigitte Mohnhauptovej, ktorá sa stane novým vodcom skupiny. Za pomoci ďalších útokov a hladoviek zvyšuje RAF tlak na vládu, čím otriasa základmi nemeckej demokracie. Meinhofová, Baader a Ensslinová sa stanú ikonami radikalistického hnutia. Bez hlavných vodcov ale v skupine narastá napätie.
Na jeseň 1977 spor medzi RAF a vládou vrcholí. Šesť týždňov po únose významného biznismena unesie skupina lietadlo s 86 nemeckými turistami na palube...