Turčianska galéria v Martine v partnerskej spolupráci s Mestom Martin pripravila druhý ročník sochárskeho sympózia s príznačným názvom Sen sochárov II… o soche v meste. Zmyslom projektu je tvorba budúceho sochárskeho artefaktu určeného pre rekonštruovanú pešiu zónu mesta Martin, tak trochu netradične predstavená na výstave digitálnych fotografických výstupoch modelov, ktoré vznikali v tesnej súčinnosti galérie v ateliéroch pozvaných sochárov a ich voľnej komornej tvorby. Vernisáž výstavy sa uskutoční 6. októbra 2005 o 17.00 hod. na 1. poschodí Turčianskej galérie.
účasťou programovej ponuky projektu je aj expozíca z monumentálych sôch-objektov pozvaných autorov v exteriéri pešej zóny a spomienka na prvý ročník sympózia (2003) v podobe veľkorozmerných fotografií „virtuálnej sochy“ v priestoroch dominantného architektonického objektu Milénia, lokalizovaného v centre pešej zóny mesta.
Na druhý ročník sympózia prijali pozvanie Turčianskej galérie akademickí sochári
J u r a j B a r t u s z , I g o r M o s n ý a J á n Ť a p á k.
Juraj Bartusz (nar. 1933) žije a tvorí v Košiciach. Je vysokoškolským profesorom a v súčasnosti vedie Katedru výtvarných umení a intermédií na Fakulte umenia Technickej univerzity v Košiciach. Juraj Bartusz patrí k umelcom, ktorí tvoria“ in media rés“ bez toho, aby zostali verní iba jednému výtvarnému médiu. Bol a zostal verný zásadám tzv. konceptuálnej tvorby a umenia autorskej akcie (video, happeningy, performance či inštalácie, resp. ich vzájomnej kombinácii).
Jeho sochárske dielo vytrvalo sprevádza aj kresba a maľba, ktorým dominuje dlhoročný sústredený hľadačský umelcov zámer, smerujúci k uchopeniu a stvárneniu tak efemérnej veličiny v umení akou je čas. Juraj Bartusz svoju bohatú a formálne pluralitnú tvorbu vníma prirodzene a takmer výlučne ju používa ako prostriedok k manifestácii obsahu.
Na výstave v Turčianskej galérii v Martine sa Juraj Bartusz sa okrem novovytvroných modelov určených pre sochu v meste predstaví aj retrospektívnym výberom z komornej plastiky, kresebnou tvorbou (cyklus Výškové stavby v nebezpečnej dobe, Kozmické a antropoidné kresby, r. 2004 a i.) a dokumentáciou z jeho iných umeleckých aktivít (inštalácia z Brennerovej kúrie Labilita z r. 2003 a ďalšie)
Igor Mosný (nar. 1959) žije a tvorí v Trenčíne. Pre jeho sochársku tvorbu je typický široký relizačný záber (počnúc komornou plastikou, plaketami, pamätnými doskami končiac veľkorozmernými sochárskymi realizáciámi pre architektúru a exteriér). Igor Mosný je majstrom tvaru a sochárskeho remesla. Jeho tvorivý program sa opiera o pevne uchopený tvar často rudimentárnej povahy, ktorý určuje aj akúsi priestorovú úplnosť diela. Diela I. M. majú svoje korene v mytológii, s ikonografickým odkazom na dávnovekú prapodstatu našich predkov. Zo zdroja tohto poznania je možné dosýtosti prijímať a jedinečným a neopakovateľným spôsobom (dielo) transformovať do modernej tvarovej, materiálovej či farebnej podoby.
Na výstave v Martine sa I.M. súbežne s modelmi pre sochu v pešej zóne mesta predstaví výberom z komornej plastiky a trojrozmernej kresby.
Ján Ťapák (nar. 1962) žije a tvorí v Stupave. Osobitosť autorovho talentu vyrastá z bohatej imaginatívnej predstavivosti o podstate a zmysle vecí a javov, s ktorými autor vedie tvorivý dialóg (napr. s prírodou so všetkými životodarnými siločiarami, ktoré determinujú ľudské bytie a konanie …)
Formálne a materiálovo vrstvené plastiky J.Ť. predstavujú dokonale konštruované stavby, ktoré do istej miery vymedzuje aj citeľná vnútorná tektonika tvarových kompozícií, evokujúcich súčasne pocit, že diela sú v pohybe a kedykoľvek sa môžu „preskupiť“. (Tektogenéza, Cválajúce platne, Roklina a i.) Deje sa tak s vedomou benevolenciou tvorcu a osobitným a nejednoznačným príbehom každého artefaktu, skrývajúceho v sebe ďalšie tajomstvá a posolstvá Ťapákovej individuálnej mystiky (odkazy na archetypálne modely z dávnych čias?)
Nie náhodou časť svojej tvorby preniesol J.Ť. aj do scénických realizácií. Svoje výtvarné kvality smerujúce k znakovému výtvarníctvu v symbióze s pevným uchopením priestoru si autor overil v scénických javiskových realizáciách ( scéna k baletu I. Stravinského Svätenie jari, scéna 50 rokv Lúčnice a i.).
Z realizácií pre exteriér stojí za zmienku Brána pred kostolom Archa Locus v Sliačoch. Na výstave Sen sochárov sa J. Ť. predstaví výberom z najnovšej komornej tvorby, kresbami a modelom sochy Sv. Martina na koni, patróna mesta Martin.
Jarmila Kováčová, kurátorka
účasťou programovej ponuky projektu je aj expozíca z monumentálych sôch-objektov pozvaných autorov v exteriéri pešej zóny a spomienka na prvý ročník sympózia (2003) v podobe veľkorozmerných fotografií „virtuálnej sochy“ v priestoroch dominantného architektonického objektu Milénia, lokalizovaného v centre pešej zóny mesta.
Na druhý ročník sympózia prijali pozvanie Turčianskej galérie akademickí sochári
J u r a j B a r t u s z , I g o r M o s n ý a J á n Ť a p á k.
Juraj Bartusz (nar. 1933) žije a tvorí v Košiciach. Je vysokoškolským profesorom a v súčasnosti vedie Katedru výtvarných umení a intermédií na Fakulte umenia Technickej univerzity v Košiciach. Juraj Bartusz patrí k umelcom, ktorí tvoria“ in media rés“ bez toho, aby zostali verní iba jednému výtvarnému médiu. Bol a zostal verný zásadám tzv. konceptuálnej tvorby a umenia autorskej akcie (video, happeningy, performance či inštalácie, resp. ich vzájomnej kombinácii).
Jeho sochárske dielo vytrvalo sprevádza aj kresba a maľba, ktorým dominuje dlhoročný sústredený hľadačský umelcov zámer, smerujúci k uchopeniu a stvárneniu tak efemérnej veličiny v umení akou je čas. Juraj Bartusz svoju bohatú a formálne pluralitnú tvorbu vníma prirodzene a takmer výlučne ju používa ako prostriedok k manifestácii obsahu.
Na výstave v Turčianskej galérii v Martine sa Juraj Bartusz sa okrem novovytvroných modelov určených pre sochu v meste predstaví aj retrospektívnym výberom z komornej plastiky, kresebnou tvorbou (cyklus Výškové stavby v nebezpečnej dobe, Kozmické a antropoidné kresby, r. 2004 a i.) a dokumentáciou z jeho iných umeleckých aktivít (inštalácia z Brennerovej kúrie Labilita z r. 2003 a ďalšie)
Igor Mosný (nar. 1959) žije a tvorí v Trenčíne. Pre jeho sochársku tvorbu je typický široký relizačný záber (počnúc komornou plastikou, plaketami, pamätnými doskami končiac veľkorozmernými sochárskymi realizáciámi pre architektúru a exteriér). Igor Mosný je majstrom tvaru a sochárskeho remesla. Jeho tvorivý program sa opiera o pevne uchopený tvar často rudimentárnej povahy, ktorý určuje aj akúsi priestorovú úplnosť diela. Diela I. M. majú svoje korene v mytológii, s ikonografickým odkazom na dávnovekú prapodstatu našich predkov. Zo zdroja tohto poznania je možné dosýtosti prijímať a jedinečným a neopakovateľným spôsobom (dielo) transformovať do modernej tvarovej, materiálovej či farebnej podoby.
Na výstave v Martine sa I.M. súbežne s modelmi pre sochu v pešej zóne mesta predstaví výberom z komornej plastiky a trojrozmernej kresby.
Ján Ťapák (nar. 1962) žije a tvorí v Stupave. Osobitosť autorovho talentu vyrastá z bohatej imaginatívnej predstavivosti o podstate a zmysle vecí a javov, s ktorými autor vedie tvorivý dialóg (napr. s prírodou so všetkými životodarnými siločiarami, ktoré determinujú ľudské bytie a konanie …)
Formálne a materiálovo vrstvené plastiky J.Ť. predstavujú dokonale konštruované stavby, ktoré do istej miery vymedzuje aj citeľná vnútorná tektonika tvarových kompozícií, evokujúcich súčasne pocit, že diela sú v pohybe a kedykoľvek sa môžu „preskupiť“. (Tektogenéza, Cválajúce platne, Roklina a i.) Deje sa tak s vedomou benevolenciou tvorcu a osobitným a nejednoznačným príbehom každého artefaktu, skrývajúceho v sebe ďalšie tajomstvá a posolstvá Ťapákovej individuálnej mystiky (odkazy na archetypálne modely z dávnych čias?)
Nie náhodou časť svojej tvorby preniesol J.Ť. aj do scénických realizácií. Svoje výtvarné kvality smerujúce k znakovému výtvarníctvu v symbióze s pevným uchopením priestoru si autor overil v scénických javiskových realizáciách ( scéna k baletu I. Stravinského Svätenie jari, scéna 50 rokv Lúčnice a i.).
Z realizácií pre exteriér stojí za zmienku Brána pred kostolom Archa Locus v Sliačoch. Na výstave Sen sochárov sa J. Ť. predstaví výberom z najnovšej komornej tvorby, kresbami a modelom sochy Sv. Martina na koni, patróna mesta Martin.
Jarmila Kováčová, kurátorka
