Otvorený list G. Farkasovi

Vážený pán konzul Farkas,

9. februára 2011 poskytli ste interview, zavesené na adrese http://www.bumm.sk/51755/farkas-geza-konzul-trianon-szlovakiat-is-sujtja.html, ktoré je zrejme oficiálnym postojom súčasného Maďarska, resp. ako používate Vy – „maďarstva“ – k Slovensku prítomnému, minulému a zrejme teda aj budúcemu. Dovoľte mi v mene Matice slovenskej, vlasteneckej ustanovizne, ktorú si Slováci založili v roku 1863, v rámci osláv tisíceho výročia príchodu učeníkov Konštantína (neskôr Cyrila) a Metoda medzi našich predkov, a ktorú už o dvanásť rokov uhorský minister vnútra Kálmán Tisza zrušil s odôvodnením, že „slovenského národa niet“, aby som sa pokúsil reagovať na Vaše slová.
Chcem využiť možnosť, ktorú sám ponúkate ako recept na zbavenie sa „psychologickej záťaže“: vážiť si fakty a spoliehať sa na ne. Svoj rozhovor končíte vetou: „Bolo by dobré, keby sme o tom hovorili otvorene“. To je napokon aj príčina, prečo je môj list otvorený. K písaniu ma vedie aj fakt, že ak hlavnou úlohou konzulátu, ktorý reprezentujete, je zastupovanie a ochrana záujmov maďarských občanov pôsobiacich na Slovensku, hlavnou úlohou Matice slovenskej, ktorej som predsedom, je upevňovať slovenské vlastenectvo a prehlbovať vzťah všetkých občanov Slovenskej republiky k slovenskej štátnosti. Naša pôsobnosť sa teda dotýka aj tých občanov, ktorí sú maďarskej národnosti a ich vlasťou je Slovensko, v tomto bode sa preto záujmy Vášho konzulátu a Matice zrejme budú prelínať v tej chvíli, ak by sa niektorí spomedzi slovenských občanov stali aj maďarskými občanmi.
Ak si chceme porozumieť, hneď na začiatku bude užitočné sfúknuť z niektorých pojmov prach neúmyselného, a možno aj úmyselného zahmlievania a následného nedorozumenia. Sme presvedčení, že stotožňovanie Uhorska s Maďarskom (a Uhrov s Maďarmi) je tým jadrom nedorozumení, ktoré v konečnom dôsledku vedú k Vašim tvrdeniam o umelom či virtuálnom vytváraní slovenských dejín. Tu sa hlboko mýlite, čo je možno dôsledok kvality výučby dejepisu vo Vašej vlasti. Dovoľte mi preto pripomenúť, že spojenie predkov dnešných Slovákov a predkov dnešných Maďarov do uhorského štátu na prelome 1. a 2. tisícročia prebehlo bez väčších bitiek – nezachovali sa v podstate nijaké väčšie pohrebiská z tohto obdobia, ktoré by vojny a bitky potvrdzovali. Je možné – ako to napokon opisuje aj anonymný kronikár v Gestách Hungarorum – že na samom začiatku slovensko-maďarského spolužitia bola svadba medzi jedinou dcérou Mojmíra II. a najmladším Arpádovým synom Zoltánom (Zultom) a pokojný prechod vlády nad Uhorskom z rúk mojmírovcov do rúk arpádovcov. Ak Zoltánovým synom bol Takšoň, vnukom Gejza, tak potom pravnuk Vajk-Štefan bol Mojmírovým pra-pravnukom. Prečo by sme nemali v tomto bode veriť Anonymovi a začiatky Uhorska nevykladať takto a pokračovať – v súlade
s faktami – podobným priateľským spôsobom? Prečo by sme mali prehliadať, že sebavedomými Uhrom (nie však Maďarom) bol napríklad Juraj Turzo, Matej Bel či Franz Liszt? Že začas, keď Budín bol sídlom tureckého pašalíka a celé dnešné Maďarsko bolo v rukách Turkov, Uhorskom ostalo len Slovensko, časť Chorvátska a Halíče s hlavným mestom Bratislavou? Môžeme hodnotiť Vaše slová, podľa ktorých „medzinárodné spoločenstvo uznalo suverénny (slovenský) štát, čo však neznamená, že mu k tomu dalo aj dejiny“ aj inak, ako urážku tých tisícov statočných Slovákov, ktorí ako Uhri bojovali za česť Uhorska pri jeho ochrane v časoch, keď dnešné Maďarsko bolo okupované Turkami?
Čo Vám i časti „maďarstva“ bráni odložiť trpký úsmev, keď si na našom území okrem kráľa Štefana pripomíname aj kráľa Svätopluka a sv. Cyrila a Metoda? Len to, že Vás učili dejinám upraveným pre potreby urazeného porazeného národa v prvej i druhej svetovej vojne? Hovorí Vám niečo pápežská bula Industriae Tuae z júna 880, v ktorej pápež menuje Svätopluka svojím milovaným synom? Akú „máte predstavu“ o tom, čo sa dialo na tomto území v časoch príchodu starých Maďarov? Je predstava o ľudoprázdnom priestore na križovatke Európy v tom čase v súlade s realitou? Kto potom, aký ľud víta Arpáda na koni na veľkolepom obraze v budapeštianskom parlamente? O tom, že kult sv. Cyrila a Metoda na tomto území pretrval napriek jeho potieraniu, svedčia gréckokatolíci, a to dokonca aj tí, ktorí pri východných bohoslužbách používajú maďarskú reč v Hajdudorogskom biskupstve.
Ďalším Vašim rukolapným problémom je ignorovanie plynutia času. Ak podľa dostupných dokumentov napríklad vo vatikánskych archívoch je nespochybniteľný fakt príchodu sv. Cyrila (Konštantína) a Metoda medzi našich predkov o tri desaťročia skôr (rok 863), ako Vašimi historikmi zistený dátum príchodu starých Maďarov do Dunajskej kotliny (rok 896), ako hodnotiť Vaše začudovanie, že „vierozvestcovia preskočili cez územie dnešného Maďarska“? Vaša jednostranná znalosť dejín Vám bráni prijať logickú odpoveď: prešli cezeň v čase, keď starí Maďari ešte v dnešnom Maďarsku nežili. A mýlite sa v tom, že na území dnešného Maďarska „nie sú po nich nijaké stopy“. Maďarské noviny Népszabadság uverejnili 12. augusta 2009 informáciu o náleze úlomku črepu v Zalaváre, na ktorom sa dá prečítať zlomok textu písaného hlaholikou. Ide spolu o štyri znaky: dva a pol písmena a jeden kríž, pravdepodobne ide o rukopis sv. Cyrila alebo Metoda. Je to dosiaľ najstarší text, ktorý bol napísaný písmenami hlaholiky, datovaný najneskôr do roku 870. Zaiste, iné stopy, povedzme organického charakteru za tie storočia sa stratili.
Pravda je taká, že Slováci vďaka svojej priamej, priateľskej a nevýbojnej povahe nepresadzovali v dejinách svoju identitu násilím. Aj v čase národnej obrody, ktorá prišla po reformách Jozefa II. v 18. storočí, okrem iného aj po zamýšľanom nahradení latinčiny nemčinou, Slováci nenasmerovali svoj nacionalizmus proti iným národom Uhorska. Jeho výsledkom bolo Slovenské učené tovarišstvo, založené v roku 1792 s cieľom napomáhať ľudu v zdokonaľovaní hospodárenia i pestovania slovenčiny. Vzniklo rok po tom, čo uhorský snem prijal veľmi stručný a na prvý pohľad nenápadný uvádzací zákon na pomaďarčenie Nemaďarov v Uhorsku, v konečnom dôsledku vedúci k zániku Uhorska. Veličenstvo kráľ Leopold II. v ňom „ubezpečuje, že v akýchkoľvek náležitostiach nebude sa používať cudzia reč“, teda latinčina, a „aby potom vlastenecká maďarská reč sa lepšie šírila a chránila, budú (na vymenovaných školách) zriadené pre potreby vyučovania maďarského jazyka a štýlu osobitní profesori, aby tí, ktorí tento jazyk neovládajú a chcú sa ho naučiť.“ Skončila sa sláva latinčiny, prestala tolerancia troch, resp. štyroch, krajinských jazykov. Začala sa maďarizácia a ten, kto sa jej chcel vyhnúť, bol pozbavený úradu, dokonca „položený na dereš“.
História chcela, aby si až teraz Slováci konečne začali písať svoje pravdivé dejiny, aby ich vylúpli z dejín „germanstva“, teda barbarov, s ktorými obchodovali Rimania a pri našom Hrone sa prechádzal Marcus Aurelius. A aby ich vylúpli aj z dejín Uhorska, nesprávne menovaného Maďarskom. Ako starobylý európsky národ nemáme ani najmenší dôvod nehlásiť sa k dejinám našich predkov, ktorých dejinné zápasy neboli úzko egoistické a koristnícke, ale také, z ktorých sa môžu poučiť aj iné národy Európy. Blahej pamäti pápež Ján Pavol II. to povedal takto: „Slováci, čaká vás osobitná úloha pri budovaní Európy tretieho tisícročia“.
Vzťahom Slovenska a Maďarska by zaiste neprospelo vyťahovanie bolestivých miest v našich dejinách (napríklad streľba do nevinných veriacich v Černovej v roku 1907, či zastrelenie nehovoriacej Slovenky za spev slovenskej hymny v Šuranoch v roku 1938). Nuž ale neprospieva im ani nepoznanie základných, svetom uznávaných faktov, a súbežné požadovanie ich rešpektovania. Napriek tomu považujem Váš rozhovor za otvorené vyloženie kariet na stôl s významným poznatkom: naša spoločná budúcnosť v Európe závisí „len a len“ od objektívneho zhodnotenia našej spoločnej minulosti. A v tom je naša spoločná nádej: hovoriť otvorene o faktoch a spoliehať sa na ne.
Vážený pán konzul, v tejto chvíli si dovolím položiť otázku ja: dokážete si vážiť naozajstné fakty?

Bratislava 14. marca 2011
Marián Tkáč,
predseda Matice slovenskej


Konzul Géza Farkas: Trianon zaťažuje aj Slovensko
Interview z 9.2.2011
http://www.bumm.sk/51755/farkas-geza-konzul-trianon-szlovakiat-is-sujtja.html
- Akým smerom sa uberajú slovensko-maďarské vzťahy? S bratislavským maďarským konzulom Gézom Farkasom sme sa rozprávali o dvojakom občianstve, o následkoch zásahu proti fanúšikom v Dunajskej Strede a o špecifikách Slovenska.
Hlavnou úlohou konzulátu je zastupovanie a ochrana záujmov maďarských občanov pôsobiacich na Slovensku.. Efektívnosť toho do určitej miery závisí aj od slovensko-maďarských vzťahov. V poslednom roku sa v obidvoch krajinách vymenili vlády, badať zmeny v komunikácii obidvoch strán?
- Tradičnú konzulárnu činnosť sme vždy kládli na odborné základy a podľa toho sme vždy postupovali. Prichádzali správy o prejavoch, ktoré možno kvalifikovať ako protimaďarské. Z kancelárie konzula nemožno rozhodnúť o ich pravdivosti, ale po určitom počte sťažností možno povedať, že môžu byť opodstatnené. Určite sú takí úradníci, ktorí ako súkromné osoby nemajú radi Maďarov, čo sa niekedy odráža aj na ich správaní.
- Z maďarskej strany sú badateľné nejaké zmeny?

- Konzul je v háklivej situácii, lebo je diplomat, pohybuje sa v politickom silovom poli, pričom v praxi skôr reprezentuje štátnu správu. Jeho prejavy nemožno úplne oddeliť od politického ovzdušia danej vlády.
O fanúšikoch a policajtoch
- Vaša osoba a bratislavský maďarský konzulát sa v posledných rokoch dostali najviac do povedomia v súvislosti so zbitím fanúšikov na zápase DAC-Slovan v Dunajskej Strede. Nastal v tejto záležitosti nejaký posun?

- Nemám vedomosť, aký vývoj nastal v tejto záležitosti. Bezprostredne po udalostiach sme požiadali políciu o videozáznam, incident bol témou zasadnutí zmiešaných komisií, ale na úrovni konzula nemožno posúdiť túto záležitosť. V čase zásahu proti fanúšikom bola iná situácia ako dnes. Nepostrehol som úmysel úradov dôsledne vyšetriť tento prípad. Osobne ma prekvapilo, že v hľadisku sedeli aj zástupcovia maďarskej polície. Mňa o tom neinformovali, dokonca som dostal pokyn, aby som nešiel na stretnutie 1. novembra. Až keď vznikol problém, sadol som do auta a celý druhý polčas som už sledoval. Zásah proti fanúšikom som nevidel.

- Predtým maďarská strana mala jasné, o aký chúlostivý zápas ide?

- Áno, ale výmena informácií sa zadrhávala. Vyslovil som výčitku, že som nevedel o prítomnosti maďarských policajtov. Vtedajšiemu štátnemu policajnému veliteľovi som povedal, že v takýchto prípadoch je žiadúca užšia spolupráca.

- Možno z incidentu vyvodiť nejaký záver? Čo by maďarská strana v podobnom prípade robila inak?

- Odvtedy sa zmenili zákony, aj kontrola je prísnejšia a je spoľahlivejší aj bezpečnostný systém štadiónu. Dúfam, že do takejto vyhrotenej situácie sa maďarský konzul už viac nedostane. Mám všetky dôvody predpokladať, že nové vlády našich krajín vyriešia túto otázku. Pri týchto udalostiach zohral úlohu aj fakt, že futbalový štadión zostal jediným miestom, kde sa mohli prejaviť národne cítiaci ľudia, ktorí boli roztrpčení činnosťou Gyurcsányovej vlády.

- Čo sa týka každodenných vecí, zhruba koľko žiadostí prichádza na konzulát a akých oblastí sa dotýkajú?

- Konzulárna činnosť sa označuje ako mnohostranná. Pracovný čas dobre vypĺňajú prípady ochrany záujmov a prípady týkajúce sa štátnej správy. Často sa robia preklady, overujú sa dokumenty, vedie sa matrika a samozrejme riešia sa aj prípady ochrany záujmov, keď napr. niekto sa cíti byť obmedzovaný v otázkach slobody, konzul často musí u dotyčného vykonať osobnú návštevu.

- Podľa Vašich vedomostí, koľko maďarských občanov pôsobí a pracuje na Slovensku?

- Nevedieme evidenciu. V čase komunistického režimu sa oveľa presnejšie evidoval počet osôb žijúcich a pôsobiacich v zahraničí, každý maďarský občan mal svoju zložku. Teraz to vôbec nesledujeme, existujú len odhady. Na Slovensku môžu žiť tisíce maďarských občanov. Kto sa o to zaujíma, môže získať informácie na úradoch na Slovensku, lebo kto tu žije, má povolenie na trvalý pobyt, ktoré si musí pravidelne obnovovať.

O dvojakom občianstve
- Úlohou konzulátu je, aby chránil a zastupoval záujmy maďarských občanov, no zavedenie dvojakého občianstva môže aj v tejto oblasti vytvoriť novú situáciu.. Napr. podľa návrhu Radičovej vlády by sa druhé občianstvo neuznalo. Aký vplyv môže mať na činnosť konzulátu skutočnosť, keď sa na Vás obráti osoba so sťažnosťou, ktorá popri slovenskom občianstve prijala aj maďarské občianstvo, ale slovenská strana nové občianstvo neuzná?
- V tlači sa objavili viaceré verzie o tom, ako si vláda predstavuje úpravu zákona. Nechcel by som tipovať, aké riešenie sa prijme, ale vidím, že v tejto veci vládne neistota. Ani vo vládnej koalícii nie je potrebná zhoda. Okrem toho, ako Damoklov meč im hrozí spôsob, akým bol prijatý protizákon.
- Ak by skutočne nastane takáto zmena, môže sa spochybniť jedna z najzákladnejších funkcií konzulátu?
- Rozhodne musíme počkať ako bude znieť zákon. Pri výlučne maďarských občanoch nevznikne problém, ako bude konzulát postupovať v ich záležitostiach. V prípade, že Slovensko bude tolerovať inštitút dvojakého občianstva, platí ustanovenie, že osoby s dvojakým občianstvom sa vo vzťahu k slovenským úradom pokladajú za slovenských občanov.

- Mnohí si to vysvetľujú tak, že Slovensko by teraz mohlo stratiť tých občanov, ktorí sa vymania spod ustanovení zákonov a štátu.

- Ak by Slovensko zbavilo osoby s dvojakým občianstvom svojho občianstva, môže sa vynoriť ďalší problém. V takomto prípade by v krajine žilo veľa maďarských občanov, ktorí by sa však v rámci EÚ ťažko vyhli zodpovednosti a plneniu povinností. Čo sa týka samého maďarského zákona, ktorý umožňuje zjednodušené naturalizovanie, musím dodať, že v tejto súvislosti existujú aj iné závažné nedorozumenia. Zákon nevychádza z etnického princípu. Takýto mylný názor zaznieva aj v serióznych programoch. Ak si niekto prečíta zákon, bude mu celkom jasné, že o maďarské občianstvo môže požiadať ten, kto sám alebo akýkoľvek jeho predok bol v minulosti maďarským občanom*. Teda nejde o etnickú príslušnosť. Dalo by sa povedať aj tak, že na Slovensku sa zákon vzťahuje na každého, kto aspoň trocha sa naučil po maďarsky.
* V našom chápaní ide o občana uhorského štátu

- Koľkí sa na Slovensku zaujímali o dvojakého občianstvo?

- Čísla zo zásady neuvádzam.

- Je to v záujme uchádzačov alebo súčasť vedomej stratégie?

- Mám na to viacej dôvodov. Jedným je praktické hľadisko, lebo nepoznám počet záujemcov – žiadosť možno podať kdekoľvek. Maďar zo Slovenska môže podať žiadosť v Pretórii, na generálnom konzuláte v New Yorku alebo aj v Zalaegerszegu. Nesumarizujem tieto čísla, ani nemám takú možnosť.

- Bratislavský maďarský konzulát nevedie vlastnú štatistiku?

- Vedieme, ale nezverejňujeme ju. V tejto súvislosti zvyčajne vždy zdôrazňujem, že tisícročný štát sa nikam neponáhľa. Otvorila sa brána medzi Maďarskom a zahraničným maďarstvom. Maďari ju môžu využiť podľa svojich pocitov a možností a všetci tí, ktorí hľadajú svoje korene a majú pocit, že patria k maďarstvu. Je cynické hovoriť o tom, že na Hornej zemi (Felvidéken) by nežiadali maďarské občianstvo z dôvodu lojality, resp. vernosti. Ak existujú také rozhodné sankcie a protizákony, nemožno hľadať mieru vernosti, dobrovoľnosti...

- Z akých dôvodov, podľa osobných skúseností pracovníkov konzulátu, by chceli žiadatelia prijať maďarské občianstvo?

- Prichádzajú osoby s veľmi silným maďarským národným povedomím, ktorých vnútorné oduševnenie núti, aby požiadali o občianstvo. Pevná identita a vzťah k maďarstvu sú u týchto ľudí také silné, že ich nezaujímajú dôsledky ich konania, alebo sa nachádzajú v takej životnej situácii, že to pre nich nie je podstatné. Ja sa nepokúšam presviedčať nikoho, lebo ide o ich kožu. Každý sa musí rozhodnúť podľa vlastnej životnej situácie, duševného stavu a pocitu zodpovednosti. V tejto fáze pokladám za dôležité poskytovať presné informácie.

- Z maďarskej strany často počuť výhrady, že žiadatelia očakávajú od dvojakého občianstva hospodárske výhody, alebo že sú motivovaní politicky. Potvrdzujú to Vaše skúsenosti?

- Pevne verím, že máme za sebou ťažké obdobie predchádzajúcich rokov. V súčasnosti maďarská vláda, ktorá spustila obnovu, má dvojtretinovú väčšinu. Treba položiť nové základy. Predchádzajúca ľavicovo-liberálna vláda, pred referendom v roku 2004, za peniaze daňových poplatníkov viedla negatívnu kampaň, v ktorej pohrozila 23 miliónom Rumunov odobratím sociálnych podpôr a prostým ľudom, zápasiacim s existenčnými problémami predkladala ničím nepodložené hrôzostrašné príbehy, v dôsledku ktorých títo stratili chuť kladne hlasovať. Tento zážitok maďarstvo odkladá do archívu.

- Ale konkrétne sú aj takí žiadatelia, ktorí by sa chceli dostať k občianstvu z nejakých nekalých úmyslov?

- Občas dostávam z väzníc listy podobného druhu, no v zmysle zákona nemožno naturalizovať toho, kto je právoplatne odsúdený alebo bol trestaný. Hrubý záujem pociťujem len v takýchto prípadoch. Niekedy sa vyslovuje aj obava, žeby sa niekomu mohli zhoršiť pozície, ktoré zaujíma v hospodárskom živote. Ale to nie je prejav ziskuchtivosti, ale pochopiteľná, podľa mňa bezdôvodná obava.

- Čomu pripisujete fakt, že v iných krajinách sa uchádza o maďarské občianstvo oveľa viac žiadateľov?

- Slovensko možno nazvať kukučím vajcom v tom zmysle, že spomedzi susedných krajín je jediné, ktoré sa ako celok vydelilo z Uhorska (Magyarországból). Nikto nespochybňuje jeho suverénnu štátnu existenciu, ale okolnosti jeho zrodu boli atypické. Mohol by som povedať, že boli neštandardné. Bolo to sprevádzané snahou o rýchlu asimiláciu neslovenských občanov. Ak porovnáme údaje sčítania ľudu z roku 1910 so súčasnými, bez akejkoľvek zaujatosti môžeme zistiť, že značná časť slovenského obyvateľstva (szlovákság) sa v posledných desaťročiach asimilovala, takže jeho identita nemohla zosilnieť. Aj títo ľudia sa môžu vrátiť k svojim maďarským koreňom, myslím si, že každý druhý Slovák mal maďarských starých rodičov.

O slovenskej spoločnosti
- Dlhý čas pozorne sledujete udalosti na Slovensku, jednak ako súkromná osoba, jednak ako diplomat. Rysuje sa podľa Vás v posledných rokoch nejaká zmena v slovenskej spoločnosti ?

- Slovensko prebralo štátne atribúty ako určitý druh licencie, ktoré si nevybojovalo v stáročných zápasoch. Slovenská spoločnosť nesie v sebe pečať tejto skutočnosti; umelými prostriedkami sa veľmi ťažko dajú stvoriť dejiny a identita. Kult Cyrila a Metoda a kult Svätopluka berie Maďar na vedomie s trpkým úsmevom. Máme predstavu o tom, čo sa dialo na tomto území, vieme, že spontánny ľudový kult Cyrila a Metoda neexistoval, avšak svätého Štefana si ctili aj na severe. Je divné, ako vierozvestcovia preskočili cez územie dnešného Maďarska. Nie sú po nich nijaké stopy, presadzovanie ich kultu má charakter pokusu stavania akýchsi náhradných základných pilierov.

- Je taká vec, ktorú by sa Maďari mohli naučiť od Slovákov?

- Pred voľbami v roku 2010 som povedal, že v rámci EÚ sa dostali k sebe dva štáty predstavujúce dve krajnosti. Jednou je Slovensko, ktoré berie národnú ideu veľmi vážne - je to jeden zo základných pilierov jeho existencie a druhou je Maďarsko s ľavicovo-liberálnym vedením, ktoré sa snaží zabudnúť na to, čo znamená maďarský národ - charakterizuje ho ochota prispôsobiť sa európskemu prostrediu. Vieme – voľby to teraz vyrovnali. Vulgárnu extrémnosť sme sa samozrejme nenaučili, ale národ berieme vážne. Veď podľa historikov má národné povedomie aj taký vplyv, že posilňuje spoločenstvo a podporuje obetavosť. Ak mám cieľ, s ktorým sa stotožňujem, v danom prípade je to národ, som ochotný prinášať väčšie obete.
- Ak tomu dobre rozumiem, slovenské národné smerovanie má niekedy aj dobré stránky?

- Samozrejme má takúto stránku, ale nie je dobré to, že je položené na vymyslené základy. Slovenské chápanie dôležitých národných a historických otázok vychádza z virtuálnych základov, čo má svoje riziko. Protizákonom toto riziko nemožno znížiť.
- Konzulát musí niekedy znášať slovenskú kritiku namierenú proti Maďarsku. Napr. občianski aktivisti pred budovou demonštrovali proti mediálnemu zákonu. Vy ste vtedy s nimi hovorili a odvolávali ste sa na dvojtretinovú plnú moc ľudu, no toto je skôr politický argument ako argument diplomata.

- V podstate som uviedol právnické argumenty, demonštrantom som navrhol, aby si prečítali text a porovnali ho s európskymi normami. Jedným z hesiel demonštrantov bolo, aby sme podporovali demokraticky zmýšľajúcich Maďarov. Položil som im otázku, ktoré strany. Je tam postkomunistická maďarská strana, radikálny Jobbik a zeleno zameraná umiernená liberálna LMP. Koho teda podporujú? Vláda teraz urobí to, na čo dostala splnomocnenie. Bola to v podstate právnická argumentácia, resp. sumarizovanie volebných výsledkov.
- Čo by podľa Vás mohlo zlepšiť slovensko-maďarské vzťahy? Čo je potrebné na to, aby klesol počet konfliktov a nastal ideálny stav?
- Väčšia úcta k faktom. Vo vzťahoch obidvoch krajín pokladám za najväčší problém virtuálnu skutočnosť. Zvyčajne hovorím, že Trianon postihuje aj Slovensko v psychologickom slova zmysle: medzinárodné spoločenstvo uznalo suverénny štát, čo však neznamená, že mu k tomu dalo aj dejiny. Na Slovensku sa pociťuje naliehavá potreba vytvoriť virtuálne dejiny, čo spôsobuje psychologickú záťaž. Dalo by sa jej zbaviť vtedy, ak by sme si vážili fakty a na ne sa spoliehali. Bolo by dobré, keby sme o tom hovorili otvorene.