Zástupcovia Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory, Krajská hospodárska komora Moravsko-slezského kraje, Slovensko-kórejský hospodársky výbor a Sdružení pro rozvoj moravsko-slezského kraje považujú vývoj a rýchlosť výstavby a pripravenosti diaľnice a rýchlostnej cesty za zaostávajúci zhruba dva roky a nerešpektujúci európske ciele a priority. Skonštatovali, že zo strany štátnych autorít nie sú rešpektované priority financovania výstavby hlavného európskeho koridoru cez Česko – Slovensko s doplnkovým európskym koridorom Žilina – Martin (tunel Višňové Dubná Skala) – Turčianske Teplice – Kremnica – Zvolen – Šahy – Budapešť. A vďaka zlému dopravnému prepojeniu Martina so Žilinou investori odmietajú ponúkané lokality v Martine a svoj záujem sústreďujú od Žiliny smerom na Trenčín.
Ostravská (ČR) katowická (PR) a žilinská (SR) aglomerácie majú už v súčasnosti silne vyvinuté vzájomné väzby. Táto previazanosť ešte vzrastie dobudovaním závodov Hyundai v Českej republike a KIA v Slovenskej republike s ich dodávateľskými a subdodávateľskými väzbami. Nie menej dôležité sú severo – južné väzby. Podľa transnárodnej cestnej siete TINA cez severozápadné Slovensko prechádza trasa "katovická aglomerácia" – Žilina – Martin – Kremnica – Zvolen – Šahy – Budapešť.
Tlačovky sa zúčastnili aj zástupcovia kórejských firiem KIA a Hyundai, ktoré stavajú svoje závody na Slovensku a v Čechách a ktoré nedobudovaním diaľnice resp. pripojení v dohodnutých termínoch budú mať problémy – tak to skonštatoval aj Marián Hradňanský, zástupca manažéra KIA Motors Slovensko s.r.o. nezabezpečením dodávky tovarov podľa zmlúv. Začatím výroby oboch závodov v r.2008 totiž pribudne na slovenských cestách zhruba 300 kamiónov denne a dôjde k tomu, že sa pred Poľskom zlúči dokopy doprava zo Slovenska aj z Česka a dôjde ku dopravnému kolapsu.
Najnovšie deklarovaný termín dobudovania diaľnice je koniec roka 2013, hoci v pôvodnom programovom vyhlásení slovenskej vlády bol rok 2010 a českej vlády 2012. Najhorší úsek diaľnice je medzi Čadcou a hraničným priechodom Svrčinovec, kde nie sú vykúpené ani pozemky, keďže ešte nebola vypracovaná ani projektová dokumentácia. Podľa optimistických prognóz by tento úsek mohol byť dokončený v r.2014. Ako skonštatoval Dušan Haluška, predseda SOPK Žilina, hlavným problémom dostavby prepojenia sever – juh a východ - západ nie sú financie ale nedostatočné projektové a pred projektové prípravy – ako napríklad v spomínanom Svrčinovci. „Súčasné MVRR SR má možnosti čerpať peniaze z EU a fondov pre rozvoj. Celkovo by malo byť v určitom období prestavaných s podporou štátu vyše 220 miliónov korún.“
Otázne sú možnosti čerpania a schopnosti – to znamená nedostatočné projektové a predprojektové prípravy. Toto je hlavný problém, ktorý brzdí výstavbu týchto koridorov. Druhým problémom sú nedostatočné kapacity tunelárskych prác na týchto úsekoch. Keby sme šli smerom E75 tak sú tu dva tunely: Višňové a - Dubná skala a smerom na Čadcu je treba urobiť tunel na Kusuce. Na niektorých úsekoch nie sú začaté ani projektové práce, nebol výkup pozemkov, neprebehlo územné konanie a tým pádom nebolo ani stavebné konanie.
Pokiaľ ide o dobudovanie časti Martin – Žilina (R3), tam D. Haluška zhodnotil situáciu takto : „Dubná skala mala byť dokončená v r.2009 v polovičnom profile – takto to stanovila minulá vláda. Bol to reálny termín aj napriek tomu, že po prerazení prieskumnej štôlne sa v r.2002 stavba prerušila“.
Podľa informácií, ktoré pri podpise deklarácie odzneli, by malo byť prepojenie s poľskou stranou dokončené do r.2010. Podľa informácie českej vlády by ich prepojenie so Svrčinovcom malo byť ukončené do konca r.2008 a dobudovanie trasy úseku medzi Žilinou a Čadcou by mal byť ukončený do r.2009 – 2010. ... |